Ivan Štelmák

Na začiatku 80 rokov otec vtedy ešte rozostavanej Petržalke poblúdil. Ocitol sa v hraničnom pásme a hneď za ním prišli dvaja pohraničníci so psom. Odviedli ho na stanicu. Tam ho po dlhom výsluchu prepustili. Až po páde železnej opony sme zistili ako ďaleko bolo hraničné pásmo od skutočnej hranice. Ja som si spomenul aj na spoluprácu pohraničníkov so školami pred rokom 1989. Chodil som do školy na Lumumbovu ulicu dnes Lachovu blízko Námestia Hraničiarov. Pohraničníci nám deťom na školskom dvore ukazovali ako so psom zadržiavajú narušiteľov hranice. Bol to figurant s molitanom okolo ruky. Pes sa mu zahryzol do ruky na ktorej mal molitan. Keď sa už v roku 1989 otvorili hranice všimol som si, že sa myslelo na všetko. Keby niekto ako vo filme prerazil závoru za ňou bola ešte búdka s dvoma pohraničníkmi so samopalmi. Pamätalo sa aj na to keby niekto chcel preplávať Dunaj. Ostnatý drôt zabraňoval vstupu k rieke pri rakúskej strane a po Dunaji plávala pohraničiarska  loďka s pohraničiarmi so samopalmi ktorý sa na výstrahu otáčali pod mostom SNP. Aby ľudia videli, že nemajú šancu. Najlepšie to bolo vidieť okolo hradu Devín kde bolo veľa strážnych veží s pohraničníkmi so samopalmi pospájaných ostnatým drôtom. Bola to prevencia odkaz ľuďom, že šanca na prechod je minimálna.