Členovia komunistickej strany mali prednosť a tak pri každej rade pred obchodom ukázanie straníckeho preukazu automaticky púšťalo ľudí dopredu. V Tuzexe sa predával nedostatkový tovar ako napr.: banány. Veksláci predávali bony tam kde bolo veľa ľudí, takže pred rodičovským združením pred školou alebo počas prvomájovej demonštrácie sa vmiesili medzi ľudí a predávali ich. Keďže veksláci mali veľa peňazí tak si mohli dovoliť aj sprejovanie správ KSČ – fúj, v okolí Tuzexu alebo verejne páliť portrét Lenina či Husáka. Vysielanie cudzích televíznych staníc bolo rušené a v rádiách a televízii sa hudba z kapitalistických krajín nehrala a veľa ľudí nepoznalo Michaela Jaksona a Beatles či Elvisa Presleyho. V knižniciach chýbali knihy od kapitalistických autorov. Pašovali sa periodiká ako Chartista, Pravicový oportunista, Havlista, Dubčekovec. Cudzie kapitalistické reči sa nevyučovali. Mnohí však poznali Chartu 77 a vládnu reakciu, možno aj časopis Antichartista.
Keďže farebný televízor stojí asi 10 000 korún na bývalú menu v roku 1989 stal asi 1000 Kčs. Video Avex asi 500 Kčs. Videokamera zo ZSSR Elektronika asi 1500 Kčs v špeciálnom obchode s tovarom zo ZSSR.
Milí čitatelia a čo si vy myslíte o tom čo v súčasnosti mladi ľudia vnímajú mylne?